Lukáš Zdechovan, osobný blog

V lete 2006 sme sa s priateľkou rozhodli spolu s Folklórnym súborom Urpín prekročiť hranicu Európy a Ázie. Počas vyše dvojtýždňového zájazdu sme chtiac-nechtiac v Turecku postupne zabývali a mám veľkú radosť, že sa s vami môžem podeliť o naše zážitky. Článok nie je len o texte, takže pokiaľ vás zaujímajú len fotografie, stránku aspoň prebehnite .

1. Cesta: Slovensko-Maďarsko-Srbsko-Bulharsko-Turecko

My sme do Turecka cestovali autobusom a poviem vám, nemať vedľa seba neustále priateľku tak v ňom asi umriem… cesta dlhá a prvá prekážka nastala na Maďarsko-Srbských hraniciach, kde nám colníci oznámili, že nemáme povolenie k vstupu na ich územie a tak sme autobus otočili a zakotvili v neďalekom Szegede, kým nepríde auto zo Slovenska s povolením, ktoré tak nutne potrebujeme. Ale na druhú stranu, k vode sme sa dostali skôr ako sme očakávali

Večer cesta pokračovala, na hraniciach sa stálo tak ako vždy (dlho), ale predsa len nás veľmi prekvapila aj tá Turecká hranica. V prvom rade sme sa báli o zásoby piva, lebo tureckí colníci s iných autobusov veselo alkohol zbierali. Nášho alkoholu sa nakoniec ani nedotkli, ale aj tak sa tam šoféri dosť nabehali, lebo Turci nás mali takpovediac na háku a vybavovačiek bolo dosť. V Turecku cesta pokračovala dlhou diaľnicou a v pozadí sa začali črtať svetlá prvých miest hustej noci. Ďiaľnica aj celkovo cesty sa mi zdali v porovnaní s tými slovenskými dosť na úrovni. Do Istanbulu sme dorazili v skoré ráno, ale kým sme dorazili na miesto ubytovania, prešla ešte nejaká hodinka = Istanbul je obrovské mesto .

2. Istanbul 

Našu virtuálnu prehliadku začneme svetoznámymi pamätihodnosťami. Cez prekrásnu záhradu sme prešli k “druhej najznámejšej mešite Istanbulu” k Modrej mešite. Vstup dnu bol voľný, museli ste sa však zahaliť pokiaľ ste mali krátke nohavice a dievčatá museli zahaliť dokonca obe polovice tela. Fotografie nech rozprávajú samé za seba:

Ďalšia krásna a sveto ešte známejšia je mešita Haghia Sofia. Keďže je turisticky atraktívnejšia, za vstup sa platí ( leto 2006 bola cena 10EUR. Povedali sme si mešita ako mešita a peniažky sme radšej ušetrili na Veľký bazár. Ešte pred nákupnou horúčkou sme sa však poprechádzali po známom paláci Topkapi. Mimochodom, ak budete smädný, všade prítomní predavači vody vás rýchlo obslúžia. V historickom centre je cena pol litra čistej chladenej vody 0,5EUR - drahšiu vodu som v živote nepil .

Veľký bazár, kto tam nebol neuverí… treba to jednoducho zažiť. Veľký bazár je obrovské kryté trhovisko plné obchodov so suvenírmi, šperkami, textilom atď. Najväčšiu zábavu zažijete pri zjednávaní ceny. Obyčajne je konečná cena po dohadovaní cca. 30-40% z pôvodnej, ktorú obchodník ponúka. Šperky stoja o niečo menej ako u nás, ale na druhú stranu, dajú sa tu nájsť aj pekelne drahé šperky s briliantami a podobne za niekoľko stotisíc. Dôležité je však nestratiť sa v tomto obrovskom bludisku… nám sa to podarilo . Našťastie nám ochotne pomohol jeden obchodník, u ktorého sme si kúpili suvenír (bodaj by aj nebol, keď spravil obchod ).

Ešte sa vrátim k pôvodnému zámeru nášho výletu do Turecka… Folklórny súbor Urpín vystupoval na medzinárodnom festivale a priaznivcov folklóru poteším nasledujúcimi fotografiami.

Ako bonus doplním na koniec 1. časti môjho článku fotografie z výletu loďkou po Bospore… loď bola perfektná, nonstop hrala perfektná hudba … veď posúďte sami.

Za ten týždeň v Istanbule sme toho zažili veľa a ak ste pripravený spoznať aj prímorské mestečko Canakkale, prečítajte si článok Turecko - Kde Európa končí a Ázia začína II (pripravuje sa). 

Užite si aj vy dovolenku priamo v Istanbule alebo inde v Turecku.